nové poviedky autori poviedky pridať poviedku


home about oznamy guestbook


Gilmore girls Aktuality Gallery Extra




Open since 12.3.2007

layout by mummy

TOPlist

Ja to viem, ty to vieš! Tak prečo, sa tváriš, že to nevieš?!

Autor: akik
Info: Rory si píše denník. zapisuje tam čo ju trápi a čo sa všetko deje akolo nej keď ešte chodila s Deanom, ale začína cítiť niečo k Jessovi...XD
Postavy: Rory, Lorelai, Luke, Jess, Dean
Kategória: humor, romantika, dráma
Pairing: Rory/Dean, Rory/Jess
Počet slov: 846



1.

Milý denník, to som ja, tvoja milujúca pisateľka Rory. Ako fajne, že je víkend. Včera sme sa s mamčou rozhodli stať sa boxerkami, keď sme videli telenovelu - Rany lásky, kde hraje i Natalia Oreiro. Mňa to prešlo hneď potom ako som začala búchať všetkými smermi okolo mňa a narazila som na stenu. Ju to prešlo až potom, keď uvidela moju ruku.

V každom prípade sme kariéru boxu presunuli na inú trať, čo najďalej od nás. Ja mám ruku v obväze. Našťastie ľavú a tak ma nebolí, keď tu píšem. Čiže to neohrozí moju kariéru reportérky v New York Times .

S Deanom si začínam byť istá. Ako to bolo aj predtým, než prišiel do Stars Hollow! Dean je môj stĺp. Viem že kedykoľvek sa o neho môžem oprieť a nikdy ma nepustí. Ale on nemá byť stĺp. Má byť veľkým mackom, ktorého nechcem pustiť, ani keď budú chcieť použiť kliešte aby nás oddelili.

Zatiaľ čo Jess, len čo ho zaregistrujem v blízkosti mňa, bije mi pomalšie srdce a hneď potom sa rozbúcha akoby som prebehla celý maratón. To tak nemá byť! On má tu svoju „ja neviem ako sa volá“.

„Rory!“ rozkričala sa na celý dom mamka.

„No?“ ani náhodou sa mi za ňou nechce ísť, to tak. Minule na mňa tak zakričala a keď som tam pribehla bojúc sa o život mojej matky tým, že tak kričala, mi povedala: „Chcela som vyskúšať za ako rýchlo prídeš.“ s nespokojným pohľadom pozerala na stopky, „Čo keby ma tu vraždil masový vrah? Máš hrozný čas. Musíš chodiť cvičiť...“ trpiteľsky nadomnou krútila hlavou. Ja som nahodila ublížený pohľad a povedala som: „Si zlá.“ Ona sa len uškrnula: „To je moje druhé meno.“....

„Poď sem!“

„Na to ti už neskočím!“

„Nie ja to myslím vážne! Poď sem!“ nekričala to akoby ju mali vraždiť a ani podľa tónu hlasu som nevydudekovala, že by sa malo jednať o nejakého pavúka. Skôr chcela podať keksy zo skrinky lebo je veľmi lenivá nato, aby ich vytiahla sama.

„Keksy došli takže ti ich podať nemôžem.“

„Nie keksy som nechcela...ČO? Keksy došli?! A to hovoríš tak neskoro?! Poplach prvého stupňa!!“

„Máme zmrzlinu, keksy to je druhý stupeň a prvý je zmrzlina. Mám to zapísané chceš vidieť? Je to tabuľka, kde si nakreslila Homera Simpsona ako vyžiera chladničku a ja som tam dala šípku a napísala k tomu „Lorelai papá!“ a potom sme začali diskusiu o tam, že i ja som Lorelai. Vraj ja som tá Lorelai, ale ja som myslela teba a po hodinovej hádke sme to hodili na babku Gilmorovú!“

„Aha, to je fakt. Inak poď už sem!“

„Načo?“ spýtala som sa utrpenecky.

„Máš návštevu.“ A ja som utekala k dverám a našla som tam Deana. Tak prečo nie som spokojná? Tajne som túžila, že príde nejakým zázrakom Jess?

Toto píšem na záchode. Nie na záchode, bože, fuj! Na čo vy nemyslíte! Ja píšem v miestnosti, kde je záchod čo jest kúpeľňa. Ešte stále je sobota a ja mám chuť skočiť z mosta. Nikdy som nemala samovražedné myšlienky. Za to všetko môže on!

Asi by som ti mala vysvetliť o čo ide.

No, prišiel k nám Dean. Tváril sa veselo. Ja ani nie. Ale snažila som sa. A mamča sa vzdialila. Pristúpil ku mne a pobozkal ma. Nechcela som aby to urobil z dôvodov nasledujúcich:

1.už necítim žiadnu iskru medzi nami dvoma (ale snažím sa a preto som ho nechala aby ma pobozkal na privítanie)

2.nenormálne som túžila aby to bol niekto iný kto by teraz tu pri mne stál

3.vážne som začala rozmýšľať o tom, že sa stanem mníškou (kôly môjmu vnútornému rozpoloženiu) a tie sa nebozkávajú alebo žena s mačkami, tá sa tiež nebozkáva (myslím)

Ako si sa dozvedel urobil to. Usmial sa na mňa a spýtal sa:

„Nechceš ísť k Lukovi? Alebo by sme si mohli pozrieť nejaký film.“ I ja som sa usmiala.

„Dobrý nápad, zoberieme jedlo Luka a ideme pozerať film.“ Snažím sa. Ja sa snažím!

„Super.“ a zase mi dal pusu, ale teraz to vyzeralo menej zaľúbenecky, „Ja idem po film a ty ideš po jedlo.“ Ja a k Lukovy? Si sa zcvokol? Bude tam on...áno bude tam lebo čistou náhodou (pozerala som väčšinou cez oknom, vypytovala sa ľudí až si mysleli, že som cvok) viem kedy má službu. Bola som zmätená. Prečo mi to Dean robíš?

Dean videl ako sa tvárim a prišiel na niečo úplne iné na čo akože myslím (a ja pri tom na top nemyslím!).

„Ja nepochybujem o tvojom vkuse na filmy,“ povzbudzujúco sa na mňa usmial (má zlatý úsmev, ale poznám niekoho s ešte krajším...dosť!), „Ja len neviem na čo máš chuť. Aké jedlo a teraz je rad na mne aby som vybral film. Teším sa na Batmana.“ Napadli ma dve veci:

1)máš hrozný vkus!

2)ale je to celkom i roztomilé.

Zatvárila som sa trochu utrpenecky a zahľadela som sa Deanovi do očí. Telepaticky posielam správu:

Ja tam nechcem ísť! JA TAM NECHCEM ÍSŤ!! Chápeš?

 

 

Komentáre a hodnotenie